Vyrástla repa veľká, veliká,
toľká, že sa až neba dotýka.
Vraví si dedko: „Sám som len,
sotva tú repu vytiahnem.“
Zavolal babku z brezového hája:
„Poď, starká moja, skúsime ju dvaja.“
Ťahali deň a skoro celú noc,
ráno im prišla vnučka na pomoc.

A potom vnúčik rovno zo školy
pribehol: „Snáď tá repa povolí.“
Ťahajú štyria, s Dunčom už aj piati
a zase smutní sedia na úvrati.
Vidí to zajko, chcel by repu jesť,
pridá sa k nim a už ich je šesť.
Aj kocúr vraví: „Dotiaľ domov nejdem,
kým nepoddá sa, veď nás bude sedem.“
Dedko už celkom spotený nos mal,
keď prišla mačka Mica ako ôsma.
Pribehla myška, začali hneď plesať,
len vnúčik vraví: „Málo nás je desať.
Všetci sme slabí, skúsme radšej takto:
Bež, Dunčo, domov, privolaj sem traktor.“
Prijachá traktor, oceľový kôň,
sadnú si naň a – hneď je repa von.

Milan Ferko