Archív kategorií: Dramatizované rozprávky

Domček, domček

Jednoduchá hra, vhodná aj pre nácvik s deťmi napr. na škôlkarsku besiedku.

Postavy: Myška, Žabka, Zajko, Líštička, Vĺčik, Medveď

Uprostred scény stojí domček. (Môže byť napr. z kartónu, z penových puzzle kociek či molitanových kociek a pod.) Pricupitá k nemu myška, obzerá si ho zo všetkých strán, snaží sa pozrieť do okna. Zaklope na dvere.

Myška: Domček, domček, kto v tebe býva? (Nastaví jedno uško, druhé uško – nič.) Nikto sa neozýva. Budem v ňom bývať sama.

Pokračovať v čítaní

Húsenička Terka

(Vhodné k témam jar, čo rastie v záhrade, poznávame a chránime prírodu, počítanie do troch)

nenáročné divadielko, zvládne 1 herec s plyšákmi, maňuškami alebo napr. s papierovými postavičkami na špajdli

postavy: húsenička Terka, dážďovka Alžbetka, včielka Adelka, ďalšie včely, drozd, motýľ
kulisy: 1 väčšia kapustná hlava s voľným listom, do ktorého možno urobiť dieru, 3 kapusty kúsok ďalej, za poslednou kameň

Pokračovať v čítaní

Výhovorka býva horká

Postavy: prasiatko (P.), zajačik (Z.)

P: Ja som prasiatko. Milé, zlaté, šikovné, každý ma má rád. Niektorí o mne vravia, že som lenivé, ale keď ja si viem tak dobre vymyslieť, ako sa práci vyhnúť. Čo ja za to môžem, že som také múdre?
A tu ide môj najlepší kamarát zajačik. Zajačik, ahoj!
Z: Ahoj, prasiatko, poď so mnou, budeme oberať hrášok.
P: Jáj, zajko, ja ísť nemôžem. Ráno som si našlo na brušku dierku. Tuto, aha, (ukazuje na pupček), ak sa zohnem, určite sa mi aj roztrhne. Nesmiem ani hľadieť na hrášok.
Z: Chúďa prasiatko, neboj sa, oddýchneš si a zas bude dobre. Ja zatiaľ oberiem hrášok.
P(pre seba): Tak, nech si len zajko oberá sám. Ja sa zatiaľ trošku v bahne pováľam.

Pokračovať v čítaní

O divotvornom hrnčeku

Rozprávač: Kde bolo, tam bolo, za horami za dolami, stál jeden domček. Taký obyčajný, celkom maličký. Bývali v ňom dve deti, Janko a Anička. Bývali tam celkom sami, nemali otca ani mamku a vlastne nemali vôbec nič, len jeden druhého. No nebolo im ľahko. Nikto sa o nich nestaral, nikto im nepomohol, topánočky nezaviazal, boliestku nepofúkal, rozprávočku neporozprával, všetko museli robiť sami. Živili sa tým, čo našli v neďalekej hore.
Jedného dňa sa práve vracali z hory.

Pokračovať v čítaní

Kto má zuby

Kefka: Ahoj, kamaráti. Ja som kefka. Kefka na zuby, keby ste ma náhodou nepoznali. Páčim sa vám? Ja si myslím že som krásna. Pozrite, akú mám ligotavú rúčku! Zelenú! A tie pevné husté štetinky! … Ale aj tak som smutná. Som tak sama. Celý deň len čakám a čakám a čakám, že niekto príde a povie: Poď, kefka, vyčisti mi zuby a ja mu ich pekne vyčistím a on ma bude mať rád a bude sa ku mne vracať každý deň, možno aj dvakrát či trikrát… Jéééj, to by bolo krásne! Bola by som taká užitočná! To by sa mi určite páčilo.
No nikto nič. Ale viete čo? Ja to tak nenechám. Sama si niekoho nájdem!
(Stretne hrebeň) A ty si kto?

Pokračovať v čítaní