Zas je rybník vody plný,
poďte s nami robiť vlny,
vlny modré, vlny zlaté,
všade, kam sa pozeráte,
voda čistá, pri jej brehoch
dosť je miesta pre každého.
František Hrubín, preložil Milan Rúfus Pokračovať v čítaní
V júni
Pridaj komentár
Archívy autora: Ľubo
Rozprávka o rozprávke
Bola raz pekná rozprávka o mačiatkach.
Uhádnite, deti, kde tá rozprávka bývala? Kdeže inde – v knižke! Keď deti knižku otvorili, uvideli veľa obrázkov. A na obrázkoch mačiatka. Jedno biele, druhé čierne, tretie strakaté, štvrté okaté a to piate aké? Také všelijaké. Mašličku malo na hrdle.
Pod obrázkami bolo napísané, čo tie mačiatka robili: ako pili mlieko, chytali myši, hrali sa na schovávačku. Aj to tam bolo, ako sa umývali. Raz, dva, tri – oblizne – oblizne mačiatko labku a labkou si umyje kožuštek. Raz, dva, tri – oblizne druhú labku, umyje si noštek.
Pokračovať v čítaní
Ako mačiatka prišli o perinku
Večerná sa blíži chvíľa. Mamka deti uložila do postieľky pod perinu a šla ešte na prechádzku ku komínu. Ale deti nezbedy, ani jedno pod perinou nesedí.
Samá prvá Ťapka vstala.
„Stračko, čo som vyhútala!“
„Zase dáku múdrosť veľkú!“
„Aby sme sa pozreli dnes na postieľku. Dlho už tú posteľ máme, a nevieme, čím sa vlastne prikrývame.“
A už skáču ťapky, ťapky, do mäkkého noria labky.
Pokračovať v čítaní
Výhovorka býva horká
Postavy: prasiatko (P.), zajačik (Z.)
P: Ja som prasiatko. Milé, zlaté, šikovné, každý ma má rád. Niektorí o mne vravia, že som lenivé, ale keď ja si viem tak dobre vymyslieť, ako sa práci vyhnúť. Čo ja za to môžem, že som také múdre?
A tu ide môj najlepší kamarát zajačik. Zajačik, ahoj!
Z: Ahoj, prasiatko, poď so mnou, budeme oberať hrášok.
P: Jáj, zajko, ja ísť nemôžem. Ráno som si našlo na brušku dierku. Tuto, aha, (ukazuje na pupček), ak sa zohnem, určite sa mi aj roztrhne. Nesmiem ani hľadieť na hrášok.
Z: Chúďa prasiatko, neboj sa, oddýchneš si a zas bude dobre. Ja zatiaľ oberiem hrášok.
P(pre seba): Tak, nech si len zajko oberá sám. Ja sa zatiaľ trošku v bahne pováľam.
Červená Čiapočka
„Kam, Červená Čiapočka?“
„Idem podľa potôčka.
Ale ty, vlk, čo tu chceš?“
„Zháňam pod zub trochu trávy,
od trávy mi dobre trávi.“
Aprílové počasie
Prší, prší,
leje sa,
pretrhli sa
nebesá.
„Čo budeme robiť,
Miško?
Ja sa neviem ihrať
s knižkou!“
O palčíkovi, ktorý narástol
Narodil sa chlapíček.
Že bol ako palček malý,
nazvali ho Palčíček.
V náprstku ho vykúpali,
v škrupinke ho kolísali:
„Spi, Palčíček, spi!“
Nerástol a ostal tak.
Z makovice jedol mak,
jeden máčik, druhý, tretí,
a má po raňajkách, deti.
Chudák maličký.
Hasiči
Deti sedia s mamičkami k kruhu, všetci sa držia za ruky a odštartujeme klubíček:
„Jeden, dva, tri, štyri, päť, Riškov klubík je tu hneď.“
Dochádzka. Poviem mená všetkých zúčastnených detí, deti sa prihlásia. Posledné je Riškovo meno, ale Riška niet.
Kde je Riško? Zazvoní mi telefón, chvíľu sa rozprávam, potom deťom poviem, že volal Riško, nepríde, lebo je v horiacom dome a potrebuje našu pomoc.
„Dokážeme ho zachrániť? Jasné!“
Mám ja mocné zúbky
Mám ja mocné zúbky,
také ako dúbky,
rovné ako jedličky,
lesklé ako perličky,
biele ako baránky,
čo sa pasú zaránky.
Jan Noha, preložila Krista Bendová Pokračovať v čítaní
Jabĺčko
Bola neskorá jeseň. Zo stromov už dávno opadalo lístie, iba na vrcholci divej jablone viselo jedno-jediné jabĺčko.
Bežal po lese zajac a uvidel jabĺčko.
Ako sa k nemu dostať? Jabĺčko je vysoko, ťažko ho dosiahnuť.
– Krá-krá!
Pozerá zajac, na smreku sedí vrana a smeje sa.
– Ej, vrana! – zakričal zajac. – Odtrhni mi jabĺčko!
Vrana preletela zo smreka na jabloň a odtrhla jabĺčko.
Pokračovať v čítaní