Princeznička na bále
potratila korále.
Nahneval sa tatko kráľ,
Kuba k sebe zavolal.
Princeznička na bále
potratila korále.
Nahneval sa tatko kráľ,
Kuba k sebe zavolal.
Rozprávač: V šírom poli zámoček,
zámoček,
trbliece sa, ligoce,
ligoce.
Z močiara šla žabka k lesu,
vidí: vráta zavreté sú.
Povoľže sa, závora, závora,
otvor vráta do dvora,
do dvora.
Vyrástla repa veľká, veliká,
toľká, že sa až neba dotýka.
Vraví si dedko: „Sám som len,
sotva tú repu vytiahnem.“
Zavolal babku z brezového hája:
„Poď, starká moja, skúsime ju dvaja.“
Ťahali deň a skoro celú noc,
ráno im prišla vnučka na pomoc.
Rozprávač: Kde bolo, tam bolo, za horami za dolami, stál jeden domček. Taký obyčajný, celkom maličký. Bývali v ňom dve deti, Janko a Anička. Bývali tam celkom sami, nemali otca ani mamku a vlastne nemali vôbec nič, len jeden druhého. No nebolo im ľahko. Nikto sa o nich nestaral, nikto im nepomohol, topánočky nezaviazal, boliestku nepofúkal, rozprávočku neporozprával, všetko museli robiť sami. Živili sa tým, čo našli v neďalekej hore.
Jedného dňa sa práve vracali z hory.
Kefka: Ahoj, kamaráti. Ja som kefka. Kefka na zuby, keby ste ma náhodou nepoznali. Páčim sa vám? Ja si myslím že som krásna. Pozrite, akú mám ligotavú rúčku! Zelenú! A tie pevné husté štetinky! … Ale aj tak som smutná. Som tak sama. Celý deň len čakám a čakám a čakám, že niekto príde a povie: Poď, kefka, vyčisti mi zuby a ja mu ich pekne vyčistím a on ma bude mať rád a bude sa ku mne vracať každý deň, možno aj dvakrát či trikrát… Jéééj, to by bolo krásne! Bola by som taká užitočná! To by sa mi určite páčilo.
No nikto nič. Ale viete čo? Ja to tak nenechám. Sama si niekoho nájdem!
(Stretne hrebeň) A ty si kto?
Sedí starký, hlad ho tiaži,
starenka mu šišku praží.
„Praž ju, starká, praž!“
„Hneď si pochutnáš.“
Keď šištičku upražili,
na okno ju položili,
a tá šiška z okna – hop
Pokračovať v čítaní
Prišiel ježko pod plánočku,
vyzúva si topánočku,
za ránečka, za rána
hrušiek si vraj naráňa.
Chudák ježko, máš ty smolu,
bota za svet nechce dolu.
V konároch sa zasekla
a viac ani necekla.
Rolové hry môžeme využiť aj na motiváciu detí k upratovaniu hračiek.
Poštári
Posielame poštárikov na konkrétne adresy ku konkrétnym ľuďom:
– na tento balíček (kladivko) čaká pán opravár na Modrej ulici, najvyššie poschodie (modrá skrinka, horná polička)
– tento balík (detský riad) si objednala pani kuchárka na Kuchynskej ulici (detská kuchynka v kuchyni)
– táto zásielka (autíčko) je určená do servisu na Krabicovej ulici (veľká krabica na autíčka)
– táto pošta (plyšák) patrí na Ulicu pri palme (na poličku vedľa kvetu)
– tento list (knižka) odneste do Ulice na vŕšku (polica hore)
a tak podobne, určite si vymyslíte svoje originálne ulice a námestíčka.
Smetiari
Zvlášť chlapci sa veľmi radi zahrajú na smetiarov a budú chodiť „po meste“ so smetiarskym autom, nemusí byť originál, poslúži nákladiak či väčšia krabica.
Vy môžete byť policajt, čo kontroluje poriadok na cestách alebo starosta, čo dostáva sťažnosť na mestský úrad a zisťuje, či sú všetky smeti odvezené na skládku. A recyklujeme! 🙂
Ekvivalent je dodávka do obchodov (skrinky, poličky, úložné priestory), aby mali ráno obchodníci svoj tovar u seba.
Záchranári
Lietame s vrtuľníkom (dieťa si predstavuje, že je pilot) a snažíme sa zachrániť hračky pred nepriateľom a rýchlo ich odniesť do bezpečia. Nepriateľ nemusí byť žiaden drak, aby sme dieťa pred spaním nevystrašili, postačí, keď to bude hociktorý z plyšákov – tiger, maco či papagáj… Pokračovať v čítaní
Deti sedia s mamičkami k kruhu, všetci sa držia za ruky a odštartujeme klubíček:
„Jeden, dva, tri, štyri, päť, Riškov klubík je tu hneď.“
Dochádzka. Poviem mená všetkých zúčastnených detí, deti sa prihlásia. Posledné je Riškovo meno, ale Riška niet.
Poviem deťom, že mám tajomstvo. Ukážem im fľašu, poviem im, že dnes priplávala po rieke. Nájdeme tam obrázok ostrova, obrázok Riška, písmeno R a ružovú šípku. Dám deťom hádať, čo nám chce Riško oznámiť. Zistíme, že nás Riško volá na pomoc, stroskotal na ostrove a nemôže sa k nám vrátiť.
„Dokážeme ho zachrániť? No jasné!“ ťapneme si dlaňami.
Rozprávač: Bola koza rohatá, do pol boka odratá. Utekala horami a kryla sa dierami. Kto neverí, nech neverí, skryla sa do líščej diery.
Prichádza líška, obchádza dieru, obchádza, krúti hlavou.
Líška: Kto si, zvere, v mojej diere?
Koza zadupoce: Ja som koza rohatá, do pol boka odratá, cupi-lupi nohami, prekolem ťa rohami.
Pokračovať v čítaní