Zniesla sliepka vajíčko.
Jedno? To je máličko.
Zniesla druhé vajíčko,
aj to bolo máličko.
Keď ich bolo dvanásť, pane,
sliepočka si sadla na ne.
Pokračovať v čítaní
Mesačné archívy: marec 2011
Šikulka
Len čo vstanem, hopsasa,
umyjem sa do pása.
Šuchy ruky, krk a tvár,
vezmem vody za pohár.
Umyjem si kefkou hravo,
všetky zúbky vľavo – vpravo.
Či je ma mne dáka chyba?
Celý deň som ako ryba.
Pokračovať v čítaní
Umývanie
Teč, vodička, teč a teč,
a ty, ruka, neuteč!
Teč, vodička, teč a teč,
už je všetka špina preč. Pokračovať v čítaní
Zubná kefka
Zubná kefka maličká,
to je skvelá vecička.
Na ňu dáme zubnú pastu,
nech nám zdravé zúbky rastú.
Hore – dolu, hore – dolu,
umyjeme zúbky spolu.
Čisté zúbky chcem vždy mať,
pekný úsmev všetkým dať! Pokračovať v čítaní
Ako je to?
Mama Dorke hrušku dala.
„Nechcem takú, to je malá!
Daj mi, mama, druhú hneď,
ja chcem hrušku ako svet!”
Mama vraví: „Nechaj teda,
nech tú hrušku muchy zjedia.”
Tri motýle
Bola jar. Vzduch voňal sviežou zeleňou, stromy sa pýšili novými púčikmi a vtáčiky im spievali oslavné piesne.
Nad záhradou plnou farebných kvetov poletovali tri motýle, červený, žltý a biely. Boli to dobrí kamaráti. Páčili sa im všetky kvietky – červené, žlté, biele, ružové i oranžové. Nemohli sa nasýtiť ich pestrosti. Celý deň sa naháňali medzi nimi a hrali sa na schovávačku.
Jarná krása
Kde bolo, tam bolo, za horami za dolami, bola jedna chalúpka a v tej chalúpke žil starček. Vlasy mal už celkom biele a chvel sa pri každom pohybe. Sedával pred chalúpkou celkom sám, hľadieval do zamrznutej riečky pred sebou a načúval mäkkému zvuku padajúcich vločiek. Tak sa míňal deň za dňom a starcovi postupne ubúdalo síl.
O Jankovi a Zlatovláske
Za lesom je zámok,
má on veľa veží,
v zámku Zlatovláska,
zlý drak ju tam stráži.
Janko draka zabil,
princeznú si vzal,
a tak sa stal z Janka
v zlatom zámku kráľ. Pokračovať v čítaní
Cestné stroje
Ide bagrík s veľkým valcom,
mieria rýchlo k mestu,
majú oni za úlohu
spraviť novú cestu.
Neboja sa ťažkej práce,
to každý z nás vie,
na pomoc im iste príde
aj autíčko nákladné. Pokračovať v čítaní
Domorodci v džungli
Deti sedia s mamičkami k kruhu, všetci sa držia za ruky a odštartujeme klubíček:
„Jeden, dva, tri, štyri, päť, Riškov klubík je tu hneď.“
Dochádzka. Poviem mená všetkých zúčastnených detí, deti sa prihlásia. Posledné je Riškovo meno, ale Riška niet.
Poviem deťom, že Riško nám poslal pohľadnicu z džungle, bol tam nazbierať vzácnu rastlinu kámiu. Píše, že sa vráti do nášho klubíka, ale ešte sa nevrátil. Džungľa je veľmi nebezpečná, málokomu sa podarí v zdraví prekonať všetky nástrahy. Určite potrebuje našu pomoc.
„Dokážeme ho zachrániť? No jasné!“ ťapneme si dlaňami. Pokračovať v čítaní