Dážď
Cupi-lupi, do chalupy,
cupi-lupi, domov bež!
Ja som zmokol, ty si zmokla,
kto nebeží – zmokne tiež.
Krista Bendová
Dúha
Leje, leje, leje sa,
rozliali sa nebesá.
Prší, prší haky-baky,
vody je až po oblaky.
Ako teraz suchou nohou
prejde slnko pod oblohou
z jednej strany na druhú?
Prejde ono, prejde mostom,
mostom – najkrásnejším skvostom:
Cez dúhu.
Jozef Pavlovič
Ako sa víta dážď
Vitaj, dážď,
dneska zvlášť,
nech sa ti páči ďalej,
hriadky nám vodou zalej,
nech veľká mrkva
narastie z malej.
Jozef Pavlovič
Kvapôčky
Leje lejak lejavý
na strechy i na hlavy,
leje lejak, lejačisko
na škôlku i na ihrisko.
Hustý dáždik šuští v húšti
to, čo nikto nerozlúšti.
Je to strašne mokrá reč,
každý radšej beží preč.
Kto však hľadí do dáždička,
vidí kvapky – lesklé sklíčka.
Kam tie kvapky letia, kam?
Nech sa každý pozrie sám.
Krista Bendová