(Vhodné k témam jar, čo rastie v záhrade, poznávame a chránime prírodu, počítanie do troch)

nenáročné divadielko, zvládne 1 herec s plyšákmi, maňuškami alebo napr. s papierovými postavičkami na špajdli

postavy: húsenička Terka, dážďovka Alžbetka, včielka Adelka, ďalšie včely, drozd, motýľ
kulisy: 1 väčšia kapustná hlava s voľným listom, do ktorého možno urobiť dieru, 3 kapusty kúsok ďalej, za poslednou kameň

Húsenička Terka (pochutnáva si na kapustnom liste, prehryzie dierku, potom stále väčšiu): Ham, ham, ham. Mňam! Dobrota! Tá kapustička je taká dobrá a výživná. Veru, niet nad čerstvé jedlo zo záhradky. ..
(prestrčí hlavu cez dieru a zbadá deti) Aha, pardon… Ahojte, kamaráti. Prepáčte. Tak som sa pustila do jedla, že som si ani nevšimla, kedy ste prišli. Dovoľte mi, aby som sa vám predstavila. Ja som …. No? Kto z vás uhádne kto ja som? Správne, húsenička. A volám sa Terka. Ako vidíte, mám teraz veľa práce, lebo najdôležitejšou prácou každej húseničky je dobre sa napapať. A vy, deti, máte tiež rady kapustičku? A čo ešte? Jahody, maliny, čučoriedky? Hej? No škoda, že tie teraz nerastú. To si budeme musieť počkať do leta. A viete, aké máme teraz ročné obdobie? Správne, jar.
(Zívne) A na mňa tuším ide jarná únava. Nebude vám, deti, vadiť, keď si tu teraz trochu zdriemnem? Len na chvíľočku. (hľadá úkryt) Nájdem si nejakú štrbinku, kde sa schovám, aby si ma nejaký vtáčik nepomýlil s obedom a … (naraz sa pred ňou zjaví ružová hlava…vykríkne od ľaku) Jaaáj!
(Hlava znovu zmizne pod zemou.) Videli ste to, deti? Čo to bolo?

Dážďovka Alžbetka: Ja som dážďovka Alžbetka a bývam tu dolu. Hore chodím len málokedy, väčšinou len po daždi alebo v noci, keď aj hore je zem príjemne vlhká a voňavá. Sucho mi nerobí dobre. (Prezerá si Terku zo všetkých strán) A ty? Kam máš namierené?
Terka (zívne): Práve si hľadám nejakú postieľku, som veľmi unavená, vieš?
Alžbetka: Tam za treťou hlávkou leží pekný kameň, pod ním sa ti bude spať ako v bavlnke!
Terka: Za treťou? Koľko je tri? Deti, pomôžete mi rátať? Ja už som taká unavená…
Alžbetka: Len daj pozor na drozda. Lieta sem hľadať si obed. A vieš čo? Keď sa zobudíš, môžeme si dať preteky, kto bude skôr pri pažítke.
Terka: Výborný nápad, ale teraz už musím spaaať (zívne)

Alžbetka: No deti, podľa mňa sa táto stvora v zdraví ďaleko nedostane. Zaspí po ceste a drozd ju zobne ako malinu. Musíme rýchlo niečo vymyslieť. Máte nejaký nápad? Aha, počujete? Niekto sem letí. (Počuť bzzz) Nie, to nebude drozd. Včielka Adelka! To je moja kamarátka. Ahoj, Adelka, prosím ťa, pomôž mi!
Adelka: Čo sa ti stalo, Alžbetka?
Alžbetka: Vlastne pomoc potrebuje tuto húsenička. Aha, bojím sa, že zaspí pri kapuste a nájde ju tam drozd a stane sa nešťastie.
Adelka: Rada ti pomôžem, aj tvojej kamarátke. A vieš čo? Zavolám na pomoc aj moje kamarátky včielky. Keď nás bude celý roj, žiaden vták si na nás netrúfne.
Alžbetka: Dobre, len rýchlo, Adelka, aha, tam, už letí!
Drozd priletí, už sa vrhá na húseničku. Včielka hvízdne, objaví sa celý roj, bzučia, drozd rýchlo uletí.
Húsenička Terka: Ach, ďakujem vám, milé včielky, život ste mi zachránili! Tak som sa zľakla!
Adelka: Poďakuj svojej kamarátke Alžbetke, to ona nás poprosila o pomoc. Pekne sa vyspi!
(Včielky odletia, Terka sa skryje za kameň a zaspí).

Alžbetka (nazrie za kameň a obráti sa k deťom): Pssst, už spí. Budem tu na ňu dávať pozor. Keď sa zobudí, budeme sa pretekať, už sa teším!
Niekoľkokrát nazrie za kameň, či sa Terka nezobudila, je stále netrpezlivejšia. Až sa naraz ozve divný šramot. O chvíľu spoza kameňa vyletí krásny motýľ a sadne si vedľa Alžbetky.
Alžbetka: Kde si sa tu vzal? A nevidel si tam Terku? Vari ešte stále spí?
Motýľ: Ale Alžbetka, veď to som ja, húsenička Terka. Teda vlastne už motýľ. Pod kameňom som sa zakuklila a kým som sa dosýta vyspala, stal se zo mňa motýľ. Nám húseničkám sa to stáva, vieš?
Alžbetka: Hmmm! S tebou ale sa ja pretekať nemôžem, to by nebolo spravodlivé. Ako húsenicu som ťa poraziť mohla, ale ako motýľa určite nie! Budem sa musieť niekoho opýtať, či sa my dážďovky náhodou tiež nekuklíme. Čo si myslíte vy, deti? Bude aj zo mňa motýľ? Ja si tiež myslím, že nie. My, dážďovky, vyzeráme po celý život ako povrázky. Ale to nevadí. Motýle sú síce krásne, ale ja sa rada rýpem v zemi a to by som ako motýľ nemohla.

Podľa Heleny Kopečnej (elektronická kniha Předškoláci – http://predskolaci.cz), preklad, úprava, dramatizácia a metodické poznámky Soňa Hostová