Deti sedia s mamičkami k kruhu, všetci sa držia za ruky a odštartujeme klubíček:
„Jeden, dva, tri, štyri, päť, Riškov klubík je tu hneď.“

Dochádzka. Poviem mená všetkých zúčastnených detí, deti sa prihlásia. Posledné je Riškovo meno, ale Riška niet.
Poviem deťom, že Riško sa stratil kdesi na farme. Išiel do koliby nakúpiť syr a ešte sa nevrátil. Asi potrebuje našu pomoc.
„Dokážeme ho zachrániť? No jasné!“ ťapneme si dlaňami.

Ukážem deťom, že na nástenke je sova Bimbo, ktorá nám môže v núdzi poradiť, stačí, keď na ňu zavoláme: „Hej, Bimbo!“
A ja poviem:“Bimbo, Bimbo, ukáž veci, čo sú v núdzi na pomoci!“
A sovička dá na výber. Otočím kruh pod sovou a z druhej strany sú nakreslené motyka, vedro, kefa a tajná vec, ktorá sa odhalí nakoniec.

Čo je to farma? Čo robia farmári? Chovajú zvieratká, pestujú ovocie, zeleninu, obilie.

Držíme sa za ruky a chodíme po izbe ako po gazdovstve a spievame si:
Chodíme, chodíme, hore po dedine,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme.

Prídeme k 1. domu (urobený z veľkých vankúšov či matracov) – je to kurín:
Deti hádajú, kto tam býva, z domu sa ozýva kikirikí, kotkodák.
Klop, klop, klop! Dom, dom, dom, ktože býva v ňom?
„Kikirikí, to som ja, kohútik červený hrebienok!
Ja ráno prvý vstávam,
všetkým očká pootváram,
kikirikí!“

„A ešte ja, sliepočka hnedé pierko.
Kotkodák, znesiem vajce ako klát,
jedno predám, druhé zjem,
kohútovi nepoviem.“

Kohútik: „Ahojte, deti, dobre, že ste prišli, my sme už takí hladní a gazda sa niekam stratil, doneste nám trochu zrna, inak pomrieme od hladu!“

„Dobre, my vám donesieme, ale musíte nám povedať, kde nájdeme sýpku.“

Ukážu nám sýpku, prídeme tam, deti dostanú zásterky a nazbierajú do nej zrno (kúsky stavebnice) a sypeme kohútikovi a sliepočke: Ná pi pi pi.

Kohútik: „Ďakujeme vám, deti, ako sa vám odmeníme?“

Ja: „Hľadáme Riška, nášho kamaráta. Nevideli ste ho?“

Kohútik: „Iba včera, dnes nie, skúste sa opýtať zajačika v klietke.“

Sliepočka: „A že ste nám pomohli, dám vám svoje najkrajšie vajíčko.“

Dostanú čokoládové vajce, čokoládu si rozdelia.

Ideme ďalej a spievame si:
Chodíme, chodíme, hore po dedine,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme.

Prídeme k 2. domu, ku klietke (vždy to môže byť ten istý dom, len ho inak nazveme a nájdeme tam zakaždým iné zvieratko):
Deti hádajú, kto tam býva, z domu sa ozýva šuchot.
Klop, klop, klop! Dom, dom, dom, ktože býva v ňom?

Zajko: „To som ja, zajačik ušiačik,
rýchla nôžka, bojko troška.
Detičky, detičky, pomôžte mi, taký som hladný, až sa trasiem, aha, ako sa trasiem od hladu! Gazda sa tu celé ráno neukázal, doneste mi trochu repky zo záhrady, prosíííím!“

„Dobre, zajko, a kde je záhrada?“

Ukáže nám cestu, nájdeme repu, ale je veľká, velikánska, skúšam ju vytrhnúť, hej – rup, nedá sa. Pridá sa druhé dieťa, stále nejde. Musia sa pridať všetci, aby sme repu vytiahli.

Donesieme zajkovi, ten ju spapá.

Zajko: Ďakujem vám, deti, ako sa vám odmením?“

Ja: „Hľadáme Riška, nášho kamaráta. Nevidel si ho?“

Zajko: „Iba včera, dnes nie, skúste sa opýtať v maštali. A že ste mi pomohli, môžete si zobrať z mojej repky, veď jej je dosť. (Ponúknem deťom varenú mrkvu, nakrájanú na kolieska.)

Ideme ďalej a spievame si:
Chodíme, chodíme, hore po dedine,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme.

Prídeme k 3. domu, k maštali:
Deti hádajú, kto tam býva, z domu sa ozýva mú – mú.
Klop, klop, klop! Dom, dom, dom, ktože býva v ňom?

Krava: „mú – mú – mú, ja som krava,
čo detičkám sladké mlieko dáva.
Detičky, detičky, pomôžte mi, gazda sa tu celé ráno neukázal a mňa vemeno tlačí, od bolesti už ani nevidím, podojiť ma treba.“

„Dobre, ale mlieko musíme niekam dať. Poďte, deti, zakričíme na Bimba. Hej, Bimbo! Bimbo, Bimbo, ukáž veci, čo nám budú na pomoci!“ Bimbo ukáže veci, vyberieme si vedro.

Podojíme kravu, krava je vďačná: Ďakujem vám, deti, ako sa vám odmením?“

Ja: „Hľadáme Riška, nášho kamaráta. Nevidela si ho?“

Krava: „Iba včera, dnes nie, skúste sa opýtať v chlieve. A že ste mi pomohli, dám vám mliečko za odmenu.“
Deti sa napijú: Mliečka, vody, čaju džúsu, čo si vyberú.

Ideme ďalej a spievame si:
Chodíme, chodíme, hore po dedine,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme.

Prídeme k 4. domu, ku chlievu:
Fúj, tu smrdí! Chytím si nos. Deti hádajú, kto tam býva, z domu sa ozýva kroch – kroch.
Klop, klop, klop! Dom, dom, dom, ktože býva v ňom?

Prasiatko: Ja, prasiatko, kvik – kvik – kvik,
ušpiním sa ako nik,
parádu ja nehľadám,
zemiačky však popapám.
Jóóój, len keby som nejaké malo. Detičky, detičky, pomôžte mi, také hladné bruško mám. Gazda sa tu celé ráno neukázal, doneste mi trochu zemiačikov, prosííím.“

Ideme opäť do záhrady, ale kde budeme hľadať zemiaky? Pod zemou. Potrebujeme náradie. Voláme Bimba, dá nám motyky.
Kopeme, kopeme, spievame si (na hudbu Na Orave dobre):
Na dedine dobre, na dedine zdravo,
na dedine dobre, na dedine zdravo,
zemiačky kopeme, zemiačky kopeme,
ej, pomáhame hravo.

Donesieme zemiaky prasiatku, prasiatko spapá a je vďačné: Ďakujem vám, deti, ako sa vám odmením?“

Ja: „Hľadáme Riška, nášho kamaráta. Nevidelo si ho?“

Prasiatko: „Iba včera, dnes nie, skúste sa opýtať v stajni. A že ste mi pomohli, dám vám zemiačky za odmenu. Pozrite, koľko mi ešte zostalo.“ (Ponúknem deťom piškóty.)

Ideme ďalej a spievame si:
Chodíme, chodíme, hore po dedine,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme.

Prídeme k 5. domu, k stajni:
Deti hádajú, kto tam býva, z domu sa ozýva í – ha – ha.
Klop, klop, klop! Dom, dom, dom, ktože býva v ňom?

Koník: „Ja som koník vraný, klopkám podkovami,
deti, detičky, pomôžte mi. Bol som si ráno pobehať a keď som sa vrátil, gazdu nikde. A mám mokrú srsť, treba mi ju kefou povytierať.“

Radi pomôžeme, ale potrebujeme pomoc Bimba, vyberieme si z jeho vecí kefu.
Buď češeme plyšového koníka, alebo mamky zahrajú koníkov a deti ich češú.

Koník je vďačný: „Í – ha – ha, hneď sa mi uľavilo. Ďakujem vám, deti, ako sa vám odmením?“

Ja: „Hľadáme Riška, nášho kamaráta. Nevidel si ho?“

Koník: „Iba včera, dnes nie, skúste sa opýtať na salaši. A že ste mi pomohli, dám vám za odmenu podkovy pre šťastie. Pozrite, aké sú krásne. Dostanú farebný obrázok podkovy, prilepím im ju lepiacou páskou na oblečenie.“

Ideme ďalej a spievame si:
Chodíme, chodíme, hore po dedine,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme,
po celom gazdovstve my Riška hľadáme.

Prídeme k 6. domu, k salašu:
Deti hádajú, kto tam býva, z domu sa ozýva bé, bé bé.
Klop, klop, klop! Dom, dom, dom, ktože býva v ňom?

Ovečka: „My sme biele ovečky, máme mäkké kožúšky,
mäkké a husté, už je nám v nich horúco a gazda neprichádza, aby nás ostrihal, detičky, detičky, nepomohli by ste nám?“

Deti potrebujú strojček, zavolajú na Bimba, ostal už len tajná vec, je to strojček, (môže byť hocijaká krabička, robíme bzzzz), striháme (podobne ako pri koníkovi)

Ovečka: „Hneď sa mi uľavilo. Ďakujem vám, deti, ako sa vám odmením?“

Ja: „Hľadáme Riška, nášho kamaráta. Nevidela si ho?“

Ovečka: „Iba včera, dnes nie, skúste sa opýtať tamtej vrany, čo na hruške sedí. A že ste mi pomohli, dám vám za odmenu z môjho syra.“ (Ponúknem deťom syr.)

Ideme za vranou a voláme na ňu: „Vrana, vrana, nevidela si nášho Riška?“

„Krá – krá, videla – nevidela, my vrany všetko vieme, čo nevieme, to si medzi sebou vykrákoráme. Dajte mi z vášho syra a ja vám poviem, kde máte Riška hľadať.“

Dáme jej syr.

„Krá – krá, Riško je spolu s gazdom zavretý v kolibe, schovali sa tam pred medveďom, čo sa tam potuluje. Ak ich chcete zachrániť, musíte medveďa odlákať.“ Odletí preč.

„Deti, bojíte sa medveďa? Ako ho odlákame?“

„Deti, pomôžte mi, dobre vám poradím, čo s medveďom.“

„Kto to hovorí?“

(Som strom, ruky mám zdvihnuté hore, držím malé loptičky): „Ja, stará hruška. Hrušiek mám plné konáre, už ich neunesiem a niet tu nikoho, kto by ich pooberal.“

Deti musia vyskakovať a snažiť sa zhodiť loptičku. Keď sa to každému podarí, hruška povie: „Ďakujem vám, deti. Prezradím vám, ako odlákate medveďa. Medveď má rád med. Choďte k úľu a vyberte odtiaľ med. Ale buďte opatrní, aby vás nepopichali včely. Potom odneste med na kraj lesa, medveď ho nájde, nakŕmi sa a viac už nebude pri kolibe strašiť.“

Ideme k úľu, deti sa snažia vybrať med, každý jednu kocku zo stavebnice, mamky lietajú okolo ako včely, robia bzzz a pich – pich. Keď máme dosť medu, položíme ho na nejaké miesto akože k lesu.

Príde veľký medveď, oblíže med a povie: „Dobré ste vy deti, chutný medík ste mi priniesli a veru som už bol hladný. Aby ste vedeli, že ani medveď nie je nevďačný, odídem z vašej farmy a viac sem už chodiť nebudem. Iba ak by ste niekedy potrebovali moju pomoc.“

Odíde, otvoríme dvere na kolibe, nájdeme tam Riška i gazdu. Ďakujú nám a Riško dá všetkým pusu.

„Dokázali sme Riška zachrániť? Dokázali!“
Ťapneme si do dlaní.

A zaspievame si (na hudbu Keď si šťastný) a tancujeme do kruhu:
Úlohu sme hravo splnili, splnili (zadupať),
Dobrodružstvo pritom zažili, zažili (zadupať),
kto sa rád hráva, neprehráva,
v klubíku je super zábava.

Hurá, hurá, hurá!!!

Na záver si môžeme zopakovať, čo sme robili. Môžeme si priebežne lepiť na nástenku obrázky so zvieratkami, počítať ich domy a pomenovať ich a na záver podľa obrázkov zhrnúť (1. dom bol kurín, bývala tam sliepočka s kohútikom, 2. dom bola klietka so zajačikom…) Môžeme ju hrať s plyšákmi alebo zvieratká hrá niekto z dospelých, alebo deti, ktoré hru poznajú. Samozrejme, ak je hra pridlhá, môžeme niektoré časti vypustiť.