Postavy: prasiatko (P.), zajačik (Z.)

P: Ja som prasiatko. Milé, zlaté, šikovné, každý ma má rád. Niektorí o mne vravia, že som lenivé, ale keď ja si viem tak dobre vymyslieť, ako sa práci vyhnúť. Čo ja za to môžem, že som také múdre?
A tu ide môj najlepší kamarát zajačik. Zajačik, ahoj!
Z: Ahoj, prasiatko, poď so mnou, budeme oberať hrášok.
P: Jáj, zajko, ja ísť nemôžem. Ráno som si našlo na brušku dierku. Tuto, aha, (ukazuje na pupček), ak sa zohnem, určite sa mi aj roztrhne. Nesmiem ani hľadieť na hrášok.
Z: Chúďa prasiatko, neboj sa, oddýchneš si a zas bude dobre. Ja zatiaľ oberiem hrášok.
P(pre seba): Tak, nech si len zajko oberá sám. Ja sa zatiaľ trošku v bahne pováľam.

P: Júj, tu niečo dobre vonia. Až sa mi slinky zbiehajú. Zajko, čo varíš?
Z: Polievku varím, prasiatko, z čerstvého hrášku, čo som naoberal, už je aj hotová.
P: Tak to by som azda mohlo aj ochutnať.
Z: Kdeže, prasiatko, veď teba bruško bolí. Na choré bruško je najlepší liek hlad.
P: (pre seba): Och, ja nešťastné prasiatko. No to veru nebol dobrý nápad, na bruško sa vyhovárať. Nabudúce si musím vymyslieť niečo lepšie.

Z: Ahoj, prasiatko, poď, treba nám dvor pozametať. Pomôžeš mi a raz-dva sme hotoví.
P: Zametať? Kdeže, zajko. To naozaj nemôžem. Nôžka ma bolí.
Z: A čo sa ti stalo?
P: Sám neviem, ako sa to stalo. Pekne si sedím, nikomu nič nerobím a zrazu predo mnou klinec. Takýto velikánsky klinčisko. No a zrazu ten klinec štuch do nohy. Joj, ako bolí.
Z: No, škoda, prasiatko. Myslel som si, že keď pozametáme, pôjdeme spolu na preteky. Ale keď ťa nôžka bolí, musíš zostať doma, nič sa nedá robiť. Tak ahoj, utekám, aby som všetko stihol a keď sa vrátim, porozprávam ti, kto vyhral preteky. (Odíde).
P (pre seba): Ojojoj, ja nešťastné prasiatko. Celkom som zabudlo na preteky. A tak som sa tam tešilo! Ja som predsa také súce zvieratko! Určite by som vyhralo prvú cenu! A teraz musím sedieť doma. Som ja ale hlúpe. Nebolo mi treba na nohy sa vyhovárať.

P: Dnes je taký krásny deň. Nie je veru nič lepšie ako sa ponoriť do bahenného kúpeľa a vyhrievať sa na slniečku. Kroch, kroch. Trochu si tu pospinkám.
Z: Ahoj, prasiatko, idem do lesa nazbierať fialky, nepridáš sa?
P (strhne sa): Čo čo čo? Do lesa? Na fialky, aké fialky? Nie, nie, zajko, ja nemôžem nikam ísť, pozri tu, na moje uško! Cez noc mi ovislo a možno sa mi odtrhne. Vidíš, aké je ovisnuté? Zohnem sa a uško – cup, odtrhne sa. Nie, nie, musím si ho liečiť v bahennom kúpeli.
Z: Och, máš ty ale smolu, prasiatko. Tak odkážem mačičke, že nemôžeš prísť na jej oslavu. No musím sa už ponáhľať, chcem ešte natrhať fialky a urobiť kytičku pre mačičku. Ty sa pekne lieč, nech sa ti uško rýchlo uzdraví! (Beží preč).
P: Och, och, kroch, kroch, ja nešťastné prasiatko! Mačička oslavuje narodeniny! Ako som len mohlo zabudnúť na oslavu! Určite tam budú samé dobroty, samé mňamky a ja tam nebudem! Nič ani neochutnám! Ojojojooooj! (Plače.)

P: Dnes musím vymyslieť niečo lepšie. Nevyplatilo sa mi vyhovárať sa ani na bruško, ani na uško, ani na nôžku. Zaviažem si ja chvostík na hrčku, to zajačik nepozná, či zahrčkaný chvostík bolí alebo nie, on má chvostík krátky, nie dlhý a tenký ako ja. Rýchlo, rýchlo, lebo zajko sa už blíži!
P: Ahoj, zajko, dobre, že ťa vidím, práve som sa chystalo, že vyupratujem celý chlievik, ale pozri, chvostík sa mi zahrčkal, nič nemôžem robiť. Však poutratuješ aj za mňa?
Z: Ale prasiatko, veď dnes je nedeľa, zabudlo si? Dnes nemusíme pracovať, dnes nás gazda vezme na veľký výlet na traktore. Na tú veľkú krásnu lúku pri lese. Tam, kde rastú tie krásne veľké jahody a maliny. Škoda, že nemôžeš ísť s nami. Tak si polež, ja ti potom porozprávam, čo som videl. Aha, tam je gazda, no tak ja utekám, aby ma tu nezabudol. Ahoj, prasiatko!
P: Och, ja nešťastné prasiatko, kroch, kroch! Jahody, maliny! Všetci idú na výlet a ja tu zostanem celkom samé celý deň. Pre samé výhovorky si nič pekné neužijem. A na dôvažok mám ešte aj chvostík zahrčkaný. Och, ja nešťastné prasiatko, kroch, kroch.

Podľa Eleny Čepčekovej