Rozprávač: V šírom poli zámoček,
zámoček,
trbliece sa, ligoce,
ligoce.
Z močiara šla žabka k lesu,
vidí: vráta zavreté sú.
Povoľže sa, závora, závora,
otvor vráta do dvora,
do dvora.

Žabka: Kto to v zámku, kto to býva?
Kto to v ligotavom býva?
(Vojde do zámočku.)
Kvá-kvá!
Tíšina…
Sama som tu, jediná.
I keď vôkol vlahy málo,
bývanie by sa mi zdalo!
Kvá-kvá!
Kvá-kvá-kvá!
Ľaľa, piecka onakvá.
Rajnica i hrniec masti,
to sa len tak nepošťastí!
Hľa, i múčka, to už hej,
upečiem si posúch z nej.
Rozprávač: Len čo svetlo zažla žabka,
zaklopala
myška – škrabka.
Myška: Aký je to zámoček,
zámoček,
že sa celý ligoce,
ligoce?
Kto v tom zámku, kto býva?
Žabka: Ja žabka-čľapka.
A ty si kto?
Myška: Ja? Myška škrabka.
Pustiže ma, pusti dnu, budem bývať s tebou tu.
Zrna si sem naznášame,
budeme piecť buchty samé.
Žabka: Vitaj teda, hybaj dnu,
dobrí sa vždy dohodnú.

Samuil Maršak, preložil Ján Kostra

Prečítajte si celú rozprávku na www.mamatata.sk.