Deti sedia s mamičkami k kruhu, všetci sa držia za ruky a odštartujeme klubíček:
„Jeden, dva, tri, štyri, päť, Riškov klubík je tu hneď.“

Dochádzka. Poviem mená všetkých zúčastnených detí, deti sa prihlásia. Posledné je Riškovo meno, ale Riška niet.

Poviem deťom, že Riško nám poslal pohľadnicu z džungle, bol tam nazbierať vzácnu rastlinu kámiu. Píše, že sa vráti do nášho klubíka, ale ešte sa nevrátil. Džungľa je veľmi nebezpečná, málokomu sa podarí v zdraví prekonať všetky nástrahy. Určite potrebuje našu pomoc.

„Dokážeme ho zachrániť? No jasné!“ ťapneme si dlaňami.Ukážem deťom, že na nástenke je sova Bimbo, ktorá nám môže v núdzi poradiť, stačí, keď na ňu zavoláme: „Hej, Bimbo!“
A ja poviem:“Bimbo, Bimbo, ukáž veci, čo sú v núdzi na pomoci!“
A sovička dá na výber. Otočím kruh pod sovou a z druhej strany sú nakreslené mačeta, lano, luk a tajná vec, ktorá sa odhalí nakoniec.

Môžeme začať.
Ja som oblečená ako šaman, musíme privolať pekné počasie a dobrých duchov, aby naša výprava bola úspešná: tancujem s palicou, pritom si spievam umbaba, umbaba, umba, umba, umbaba, deti bubnujú na väčšie lopty.

Sme pripravení na výpravu, môžeme vyraziť.

Predrať sa cez džungľu je namáhavé, všade sú stromy a rastliny, potrebujeme sa presekať cez zarastenú cestu. Voláme Bimba, vyberieme si mačetu. Sekáme, rúbeme.

Cesta je stále viac nepriechodná, treba prejsť veľkým tunelom (môže byť plátenný, ale postačí stôl či stoličky).

Prídeme k močiaru (porozkladáme vankúše či penové puzzle), musíme preskakovať z kameňa na kameň, nesmieme spadnúť do močiara, lebo by sme zahynuli v bahne. Keď niekto spadne alebo stúpi mimo, musíme ho zachraňovať. Zavoláme Bimba, potrebujeme lano.

Prejdeme močiar, nájdeme miesto, kde rastie kámia. Musíme ju však zbierať veľmi opatrne, lebo má veľmi pichľavé listy. (Mám na sebe nalepené obrázky rastliny, deti musia obrázky zo mňa pozbierať, pritom do nich pichám prstami.)
Kámia je veľmi dôležitá, lebo dokáže uzdraviť všetky rany. Všetci si na tú svoju musia dávať dobrý pozor, nesmú ju stratiť.

Pozor, opäť prichádzame na nebezpečné územie, treba sa preplaziť pod hadom (šatka priviazaná o stoličku, treba ju podliezť.)

Had nás nepoštípal, ale niečo sme začuli. Rev. Niekde blízko sa skrýva šelma, musíme byť celkom ticho. Chvíľu kráčame úplne potichu, potom sa zrazu objaví tiger. Musíme bojovať. Zavoláme na Bimba, vyberieme si luky (vešiaky) a strieľame do tigra šípy. Rukou naznačujeme smer šípu aj miesto, kam sa do tigra zapichne. Tigra spoločnými silami ulovíme.

Sme hladní, môžeme ho upiecť. Máme mačety, narúbeme drevo, postavíme ohnisko, urobíme oheň, tlením drievok alebo búchaním kameňa o kameň, postavíme tigra na ražeň a opekáme ho.
Vyskúšame, či je už mäkký a potom máme hostinu (dostanú nejakú desiatu).

Vedľa je kokosová palma, vysvetlíme si, ako vyzerajú kokosové orechy. Ak chcú domorodci uhasiť smäd, musia si natrhať orechy. Ja som strom, držím v rukách veľké lopty, to sú kokosy, deti do nich triafajú malými loptičkami (kameňmi). Keď trafia, orech spadne, môžu sa napiť.

Musíme ísť ďalej. Prídeme k rieke, ale plávajú v nej krokodíly. Voláme Bimba, má ešte tajnú vec – loďku z kmeňa stromu, treba rýchlo rieku preplaviť. Ak niekoho krokodíl pohryzie, môže použiť kámiu.

Za riekou je piesočná pláž, vidíme v nej stopy. Stopy zvierat a stopy človeka. Sledujeme stopy človeka, nájdeme Riška, ale je v bezvedomí. Použijeme kámiu, Riško sa uzdraví a všetkým ďakuje. Vysvetlíme mu, že na nebezpečné miesta nesmie chodiť sám.

„Dokázali sme Riška zachrániť? Dokázali!“
Ťapneme si do dlaní.

A zaspievame si (na hudbu Keď si šťastný) a tancujeme do kruhu:
Úlohu sme hravo splnili, splnili (zadupať),
Dobrodružstvo pritom zažili, zažili (zadupať),
kto sa rád hráva, neprehráva,
v klubíku je super zábava.

Hurá, hurá, hurá!!!

Na záver si môžeme zopakovať, čo sme robili. Museli sme sa presekať džungľou, prebrodiť močiar, bojovať s tigrom i krokodílom… a hlavne sme si museli pomáhať. Riško to skúsil sám a nebyť nás, skončil by zle.