Kde bolo, tam bolo, za horami za dolami, bola jedna chalúpka a v tej chalúpke žil starček. Vlasy mal už celkom biele a chvel sa pri každom pohybe. Sedával pred chalúpkou celkom sám, hľadieval do zamrznutej riečky pred sebou a načúval mäkkému zvuku padajúcich vločiek. Tak sa míňal deň za dňom a starcovi postupne ubúdalo síl.
Jedného dňa, bolo to koncom zimy, keď už vzduch nebol až taký mrazivý, zjavil sa pred chalúpkou mladík. Bol vysoký a krásny, mal ružové líca a jagavé oči. Jeho chôdza bola rezká a ľahká.
Zaklopal na dvere chalúpky a starec mu otvoril: “Vitaj, synak, poď dnu, som rád, že ťa vidím. Porozprávaj mi o svojich dobrodružstvách, o zvláštnych krajinách, ktoré si videl. A ja ti porozprávam historky o svojich skvelých skutkoch. Budeme tak zabávať jeden druhého.
Starec ponúkol hosťa teplým čajom. Potom si vybral z kožucha zvláštne opracovanú fajku, naplnil ju tabakom a bafkajúc začal rozprávať:
“Som Severák, duch zimy. Dýchnem, a voda prestane tiecť. Všetko sa zmení na ľad. Celú krajinu ozdobím priezračnou krásou cencúľov.”
“Ja som Vánok, duch jari,” riekol mladík. “Dýchnem a lúky i lesy sa pokryjú kvetmi.”
“Potrasiem svojimi vlasmi,” pokračoval starý muž, “a sneh zahalí krajinu. Zo stromov sa stratia aj posledné listy. Vtáci odletia do ďalekých krajín a zvieratá sa predo mnou ukryjú hlboko do svojich skrýš.”
“Ja zazvoním svojimi prsteňmi,” odvetil na to mladík, “a na zem spadne teplá spŕška jemného dažďa. Kvietky vystrčia hlávky spod zeme, všade sa objaví svieža zelená tráva. Môj hlas privolá vtákov z južných krajín a všade sa rozozvučí ich jasný a veselý štebot. Všade, kam vkročím, počuť krásnu hudbu a celá príroda ožije.”
A kým sa rozprávali, došlo k zázračnej premene. Slnko sa rozžiarilo a nežné teplo sa vkradlo všade navôkol. Severák, duch zimy, stíchol. Hlava mu klesla a sneh z jeho chalúpky sa roztopil. Vánok, duch jari, sa natiahol a rezko vyskočil na nohy. Na streche chalúpky začali spievať vtáci. Ľad sa roztopil a vyslobodená rieka sa veselo hnala vpred.
Severák, duch zimy, sa rozplynul. Tam, kde stál naposledy, našli deti prvé púčiky kvetov – voňavé, nežné a biele – skromnú krásu jari.
Henry R. Schoolcraft, preklad a úprava Soňa Hostová