Bola neskorá jeseň. Zo stromov už dávno opadalo lístie, iba na vrcholci divej jablone viselo jedno-jediné jabĺčko.
Bežal po lese zajac a uvidel jabĺčko.
Ako sa k nemu dostať? Jabĺčko je vysoko, ťažko ho dosiahnuť.
– Krá-krá!
Pozerá zajac, na smreku sedí vrana a smeje sa.
– Ej, vrana! – zakričal zajac. – Odtrhni mi jabĺčko!
Vrana preletela zo smreka na jabloň a odtrhla jabĺčko.
Ale v zobáku ho neudržala a vypadlo jej.
– Ďakujem ti, vrana! – povedal zajac, chcel jablko zdvihnúť a ono zrazu zasipelo ako živé a rozbehlo sa.
Čo je to?
Naľakal sa zajac, ale potom pochopil: jabĺčko padlo rovno na ježa, ktorý stočený do klbka spal pod jabloňou. Rozospatý ježko vyskočil a jabĺčko sa napichol na jeho pichliače.
– Stoj, stoj! – kričí zajac. – Daj mi moje jablko!
Ježko sa zastaví a vraví:
– To je moje jabĺčko. Spadlo a ja som ho chytil.
Zajac priskočil k ježovi:
– Hneď mi daj moje jablko! Ja som ho našiel!
Priletela k nim vrana.
– Zbytočne sa hádate, – vraví, – to je moje jabĺčko, ja som ho odtrhla.
Kričia jeden cez druhého a nie a nie sa dohodnúť.
– Moje jablko! – kričia, vrieskajú na celý les. A už sa aj do seba pustili: vrana ďobla do nosa ježa, jež dopichal zajaca a zajac kopol vranu.
A tu, kde sa vzal, tu sa vzal, medveď.
– Čo je to tu za krik? – zabručal.
Všetci sa zhŕkli okolo neho:
– Ty, medveď, si v lese najmocnejší a najmúdrejší. Rozsúď nás spravodlivo. Komu jablko prisúdiš, toho bude. – A porozprávali medveďovi všetko, ako bolo.
Medveď sa zamyslel, poškrabal sa za uchom a opýtal sa:
– Kto jabĺčko našiel?
– Ja! – povedal zajac.
– A kto ho odtrhol?
– Ja, zakrákala vrana.
– Dobre. A kto ho chytil?
– Ja! zapišťal ježko.
– Všetci máte pravdu, – rozhodol medveď. – A preto každý z vás jabĺčko dostane.
– Ale máme iba jedno jabĺčko! – povedali ježko, zajac a vrana.
– Rozdeľte to jabĺčko na rovnaké časti a nech si každý vezme po kúsku.
Všetci razom zvolali:
– Akože sme na to skôr neprišli!
Ježko vzal jabĺčko a rozdelil ho na štyri rovnaké časti. Jeden kúsok dal zajacovi:
– To je pre teba, zajko, ty si prvý jablko zbadal.
Druhý kúsok dal vrane:
– To je pre teba, vrana, ty si jablko odtrhla.
Tretí kúsok dal ježko do úst:
– To je pre mňa, pretože som jabĺčko chytil.
Štvrtý kúsok ježko vložil medveďovi do laby:
– A to je pre teba, medveď.
– A to prečo? – začudoval sa medveď.
– To preto, že si nás rozsúdil a k rozumu priviedol!
Každý zjedol svoj kúsok jabĺčka a všetci boli spokojní, pretože medveď ich rozsúdil spravodlivo a nikoho neukrátil.

Vladimír Sutejev: Rozprávky a obrázky, preložila Naďa Šoltýsová